Bibliografia

Pred niekoľkými rokmi si Tamara Tainová zobrala na seba neľahkú úlohu – otvárať tabuizované témy. A tak píše o homofóbii, rasizme, alebo týraných deťoch. O zneužívaní moci a jej beztrestnosti, o korupcii, ľahostajnosti a morálnom úpadku spoločnosti. O nedorozumeniach medzi rodičmi a deťmi. O rasizme. A to všetko úderným novinárskym štýlom, ktorým drží čitateľa v napätí od prvej strany. Hlavnými hrdinami jej príbehov sú mladí ľudia, ktorým prepožičiava príjemnú dávku humoru, čím sa jej knihy stávajú čitateľsky príťažlivými napriek vážnym témam, ktorým sa venuje.

Je to inak, mami…(Evitapress, 2010)

Je to inak, mami - Tamara Tainová

Koniec mýtov o živote, vzťahoch a citoch homosexuálov! Drsný a trpký, no aj kruto úprimný príbeh mladého muža, ktorý sa rozhodol priznať, že je gay.

Z obsahu

Mladý novinár Boris je úplne obyčajný chalan žijúci v hlavnom meste. Má prácu, ktorá ho baví, skvelú kamarátku Sofi a kolegu Leoša, ktorého humor ho drží nad vodou počas vyčerpávajúcich smien v redakcii. Miluje, túži, smeje sa presne tak, ako jeho rovesníci. Jeho život má jediný háčik – je gay. Boris citlivo vníma, ako sa mnohým jeho homosexuálnym kamarátom či kamarátkam rúcajú vzťahy a drasticky menia životy práve pod tlakom heterosexuálneho okolia. Keď do jeho života nečakane vstúpi mladý lekár Michal, Boris odmieta pokračovať v klamstve a rozhodne sa priznať so svojou homosexualitou najbližšiemu a najmilovanejšiemu človeku – svojej mame.

Hoci mnohé prieskumy verejnej mienky tvrdia, že homosexualita je na Slovensku viac-menej akceptovaná, skutočný život sa od neživých prieskumov stále líši. A o tom je aj kniha slovenskej spisovateľky Tamary Tainovej s názvom “Je to inak, mami…”

To prejde (Slovart, 2011)

To prejde - Tamara Tainová

Voľné pokračovanie úspešného románu “Je to inak, mami…”, ktorý ako prvý zobrazil život homosexuálnej menšiny na Slovensku a rozdelil slovenskú verejnosť na dva tábory.

Z obsahu

V okamihu, ako hlavný hrdina Boris nachádza svoju životnú lásku, zasiahne do jeho života nečakaná tragédia. Boris sa rozhodne odísť z domu a hľadať pevnú pôdu pod nohami uprostred kamarátov s rovnakou orientáciou. No po čase si uvedomuje, že v “svojom” svete je rovnako sám ako v tom predchádzajúcom. Z jeho života obrazne odchádzajú všetci ľudia, ktorých ma rád, a zostáva v ňom jediná istota. Sofi. Boris súhlasí s jej návrhom, aby začali spolu bývať a tak sa zdá, že im ku šťastiu nebude chýbať nič. Až na ťaživé tajomstvo, ktoré Sofi nosí v sebe a o ktorom nedokáže hovoriť.

Očami mladého novinára autorka v svojej knihe mapuje nielen aktuálne dianie na Slovensku počas roka 2010, ale aj prejavy homofóbie uprostred rodín, ktoré sa nevedia zmieriť s inou sexuálnou orientáciou svojho dieťaťa a používajú na “presvedčenie alebo potrestanie” svojho potomka bitku alebo iné donucovacie prostriedky. Vo svojej sonde rodičovského nepochopenia a nelásky však ide ešte ďalej a na príbehoch dvoch dievčat, ktoré sú obeťami domáceho násilia, núti čitateľa položiť si otázku: Prečo? Prečo až taká surovosť?

Nemôžem ti povedať viac (Slovart, 2013)

Nemôžem ti povedať viac - Tamara Tainová

Majstrovsky prepletený príbeh úspešnej rozhlasovej moderátorky a luxusnej prostitútky

Z obsahu

Mladá moderátorka Laura Vernerová sa vo svojej rozhlasovej šou stretáva so spoveďami ľudí, ktorí ju žiadajú o radu. Deň čo deň si uvedomuje, aké ľahké je radiť druhým a aké ťažké je radiť najbližším. Mame, ktorá sa nevie zmieriť s odchodom svojej mladšej dcéry za more, milovanému mužovi, ktorého zväzuje ťaživé tajomstvo, a priateľke Rebeke, ktorá každý večer umŕtvuje telo v náručí iného muža. S rastúcim nepokojom Laura sleduje, ako ju mama infikuje nepokojom o mladšiu sestru, ako sa jej priateľka Rebeka zapletá do pavučiny nebezpečných známostí, a ako sa mení aj jej vlastný pohľad na lásku. Najmä, keď má po svojom boku mladíka, s ktorým možno porovnávať.

Aj v treťom románe Tamara Tainová zostáva verná krédu odkrývať nevšedné témy. V živom príbehu odhaľuje nielen obrovský smútok rodičov, ktorých deti odchádzajú za „lepším“ životom do zahraničia, ale aj zákulisie najstaršieho remesla na svete, o ktorom sa v našej spoločnosti mlčí.

Dievča, ktoré sa bálo sovy, Slovart, 2014

Dievča, ktoré sa bálo sovy Každý z nás si nosí v sebe nejaké tajomstvo, no nie každý s ním dokáže žiť.

Z obsahu

Lea Laurentová – mladá ošetrovateľka v zoo sa dlhé roky nevie vyrovnať s ťažkou chorobou svojej mamy, ktorá ju obrala nielen o detstvo ale aj normálne lásky a priateľov. Veď, kto by prišiel do domu, kde vyvádza šialená mama odmietajúca pomoc rodiny aj lekárov? Jediný, kto mladej žene zostáva, je jej kolega Tony. Ani tomu sa však Lea nedokáže zveriť s tajomstvom rodiny a so svojou bolesťou. Až keď sa spozná s príťažlivou architektkou Mandy a jej kamarátmi – barmanom Dolarom, fanatickým klimatológom Kazimírom Slávikom a policajtkou Paulou Foltýnovou, zdá sa, že konečne nachádza mladých ľudí, ktorí medzi sebou nemajú tajomstvá. Opak je však pravdou… “Netrúfam si presne opísať pocity ľudí, u ktorých naplno prepukla niektorá z psychických porúch. Trúfam si však opísať smútok a bezmocnosť tých, ktorí s takýmito ľuďmi žijú. Aj o tom je moja štvrtá kniha,” hovorí o svojom románe autorka.

Ve znamení sovy, (Brána, 2015)

Sova_CR Kniha Dievča, ktoré sa bálo sovy má aj svoju českú mutáciu. Kniha vyšla v nakladateľstve Brána pod názvom “Ve znamení sovy

Z obsahu:

Každý z nás si v sobě nosí tajemství, ne každý s ním dokáže žít. Lea Laurentová, mladá ošetřovatelka v zoo, se dlouhé roky neumí vyrovnat s těžkou chorobou své matky, která ji připravila nejen o klidné dětství, ale i o normální lásky a kamarády. Jediný, kdo se s Leou schází, je kolega Tony. Ani tomu se však Lea nedokáže svěřit se svou rodinnou situací a bolestí. Když potká charismatickou architektku Mandy a její přátelé, myslí si, že se ocitla konečně v kruhu příjemných lidí, bez přetvářek a tajemství. Nebylo to však úplně tak…

Milujem, koho chcem (Slovart, 2015)

milujem, koho chcem Tretie pokračovanie príbehu o mladom novinárovi Borisovi a jeho priateľke Sofi. Z obsahuLáska je ako rieka. Nechajte ju tiecť a ona si vyhĺbi vlastné koryto.”

On je novinár, ona je psychologička. On je gay, ona si nesie ťažkú traumu z detstva. Spája ich hlboké priateľstvo, spoločný pes a spoločný byt. A ešte rovnaká túžba po láske. No zatiaľ čo Boris sa lieči zo svojho ďalšieho smutného rozchodu krátkodobými známosťami, jeho priateľka Sofi ako keby úplne rezignovala na lásku. A potom sa svet oboch mladých ľudí odrazu zatrasie v základoch. Sofina matka ťažko ochorie a Borisov otec sa stratí kdesi uprostred preľudneného Mexika. Podarí sa obom mladým ľuďom prekonať nečakané rany osudu a nájsť nakoniec to, po čom obaja tak veľmi túžia?

Prológ

Raz sa ma Sofi spýtala, či myslím na svoje lásky. Chcel som jej povedať: “Jasnačka… samozrejme… ty vari nie?” no potom som pochopil, že nepotrebuje počuť moju odpoveď. Že chce, aby som si odpovedal len sám. Podľa Sofi sa človek nemá pozerať dozadu, pretože sa zapletie do spomienok ako do slučky, ktorá ho nepustí ďalej. Viem, že má pravdu, no ja to zatiaľ nedokážem. Občas sa prichytím pri tom, že sa vraciam k Michalovi, ktorý mi zomrel v náručí a donútil ma preklínať Boha, lásku aj osud. A tiež k Áronovi, ktorý v jeden deň odišiel z môjho života so slovami: “Tak sa maj.” Zabudol mi povedať, ako sa to robí po všetkých tých šialených nociach v jeho náručí.

On-line román Teraz nie

teraz-nie-obalka

Príbeh o tom, že osud nám síce mieša karty, no nakoniec s nimi hráme vždy len my. On-line román s názvom “Teraz nie”

Z obsahu

Roman a Filipa sú súrodenci, s ktorými sa život nemazná. Celé detstvo vyrastali v nefungujúcej rodine s labilnou matkou a nevšímavým otcom, a v láske ich oboch prenasleduje smola. Staršiu Filipu opustí manžel len pár dní po narodení jej dvojčat a mladší Roman sa nedokáže vymaniť zo spomienok na lásku k atraktívnej Sare. A potom je tu ešte Romanov kamarát Nikita, prezývaný Suchár, ktorý naivne verí, že každá neprávosť sa dá poraziť silnými päsťami. Ani jeden z hrdinov netuší, že v jeden deň si s nimi osud zahrá prekvapivú hru, v ktorej pôjde o viac ako o ich život.

Úryvok

Sekundová ručička na veľkých hodinách sa ledva soplila. Asi je tam slabá batéria, pomyslel som si. Nebola. To len mne ubiehal deň Sarinych narodenín prekliate pomaly. Strašne som jej chcel povedať, ako ma to mrzí.
„Mrzí? A čo presne?“ Ako keby som ju videl pred sebou.
„Že som s tebou vtedy nešiel.“
„Možno by sa to skončilo presne tak isto,“ povedala s hlavou jemne naklonenou k ľavému plecu a smutným úsmevom na tvári.
„Možno. Ale bol by som s tebou.“
Do pekla! Začínam tuším halucinovať. Zamieril som do sestrinej kúpeľne a opláchol si tvár studenou vodou. A potom som otvoril skrinku vedľa zrkadla a vybral odtiaľ malú krabičku s liekmi. Filipa ich občas brala. Malá ružová tabletka mi vkĺzla do dlane ako živá. Zapil som ju dúškom vodky.
A potom bola už len milosrdná tma.

Facebooktwittergoogle_plusmailby feather

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *