Teraz nie (3.)

3. kapitolateraz-nie-obalka
Pár dní po adopcii mačaťa sa u Romana zastavil Suchar. Kamoš z detstva. Vlastne – v poslednej dobe jeho jediný kamoš. Roman si spomenul, ako mu Filipa raz povedala, že ľudia utekajú od smútku ako potkany z potápajúcej sa lode. Sucharovi zjavne jeho smútok nevadil. Pri pohľade na mača mu najskôr vynadal do idiotov, vraj mačky sú falošné ako ženy, a potom ho poprosil, aby mu to mača dal.

Po Romanovom nedôverčivom pohľade rýchlo dodal, že mača nechce pre seba, ale pre nejakú neter z druhého či tretieho kolena, ktorá už rok túži po mačke, no rodičia jej ju nechcú kúpiť. Roman sa ho spýtal, ako chce dosiahnuť rodičovské zmierenie práve on, na čo mu Suchar vysvetlil, že dar predsa nevyhodia do smetiaka. Neznelo to veľmi presvedčivo, ale mača mu nakoniec dal.
Suchar prejavil neobyčajnú dávku zodpovednosti a zabehol po mlieko s tvrdením, že mačaťu trčia všetky kosti. Potom vypil trištvrte litra úplne sám, dojedol Romanovu vianočku a nakoniec si prisadol k nemu na sedačku, aby s ním tisícikrát preberal deň, ktorý sa nemal nikdy stať.
Po niekoľkých hodinách Romanových výlevov neutíchajúcich spomienkach na Saru Suchar vytiahol metódu klin-klinom, aj keď skepticky dodal, že to nie vždy nefunguje. Celý život vraj preťahuje baby a aj tak nedokáže zabudnúť na svoju prvú lásku. Roman sa ho nespýtal, kto je tá jeho tajomná láska a nevynadal mu ani do idiotov, len mu pokojne vysvetlil, že nechce skúšať žiadne kliny ani nové baby, že potrebuje len jednoducho preprogramovať mozog.
DELETE MEMORY.
Nefungovalo to.
Čím viac sa snažil zabudnúť, tým viac na ňu myslel. Pri varení raňajšej kávy, ktorú milovala, pri zalievaní kvetov, ktoré mu nechala, a dokonca aj pri otvorení skrine. Zostala tam vôňa jej šiat a spomienka na jeden zvláštny večer.
Ležali so Sarou vedľa seba a rozprávali sa. Bez sexu. Bolo to niečo nezvyčajné, pretože Sara mala rada sex. V ten večer ho však nechcela.
„Teraz nie,” povedala mu a jej hlboký hlas sa chvel smútkom. „Dnes je to presne pätnásť rokov odvtedy, čo mi zomrel starý otec. Vieš, možno je to zvláštne, ale rozumela som si s ním lepšie ako s rodičmi.”
Nezdalo sa mu to zvláštne, ani on si s rodičmi nerozumel. Od detstva bolestne vnímal, že mama je iná ako iné mamy, a že otec sa o nich vôbec nezaujíma. Mame to zjavne nerobilo dobre, záchvaty upratovania a výčitiek sa u nej striedali so záchvatmi apatie. Neskôr pochopil, že to bolo preto, lebo otec prepadol zberateľskej vášni a do známok vrážal obrovské peniaze. Po večeroch sa zatváral v pracovni a rukami láskal albumy plné malých zubatých papierikov a prihováral sa im tak, ako sa iní otcovia prihovárajú deťom.
Sare o tom nikdy nepovedal a lásku starého otca jej nezakryte závidel.
„Keď som mala šesť rokov, starký mi v záhrade urobil domček zo starej skrine. Steny polepil mojimi výkresmi, na spodok mi dal hrubý matrac a povedal mi, že teraz mám domček na snívanie. Chodievala som tam každý deň a cez otvorené dvere som sledovala svet, ktorý sa zmestil do zorného uhla skrine. Záhradu s farebným plotom a kúsok oblohy.“
Počúval jej hlboký hlas, vdychoval jej vôňu a strašne sa s ňou chcel milovať.

Facebooktwittergoogle_plusmailby feather

4 komentáre pri “Teraz nie (3.)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *