Teraz nie (5.)

teraz-nie-obalka5. kapitola
Vypitý alkohol začal páliť Romana v žalúdku a udierať mu do hlavy. Pár minút pred návratom dvojčiat zdvihol spiacu sestru do náručia a odniesol ju do postele.
„Romááán,“ vrhli sa k nemu dievčatká, len čo prekročili prah. Obmedzil sa na objatie, vyhadzovanie do vzduchu by asi nezvládol.

„Filipa nie je doma?“ obrátila sa na neho mama začudovane, kým decká mu pchali do tváre nejaké strašne škaredé bábiky.
„To sú monsterháj,“ vysvetľovali. „Však sú super?“
Asi dostatočne nezdieľal ich nadšenie, pretože ho po chvíli pustili a odbehli do detskej.
„Filipa spí,“ odpovedal mame, keď som sa konečne dostal k slovu.
„Aha,“ prikývla a už sa k tomu nevrátila, ako keby spánok matky dvoch detí počas dňa bola tá najprirodzenejšia vec na svete.
„Tak ja už pôjdem, tvoj otec ma čaká,“ povedala so sklopenými očami a jemu jej prišlo ľúto. Otec ju nečakal. Ani predtým, ani teraz. Možno hrdinovia obľúbenej telenovely. Inak nikto viac.
„Starká, chceme jesť,“ rozkričali sa dvojčatá a snažili sa vyliezť mu na chrbát.
„Roman vám niečo urobí,“ povedala mama a pobrala sa k dverám. Až keď ich zabuchla, spomenul si, že ju mal zastaviť. Aj tak by nezostala, pomyslel si a išiel do kuchyne urobiť čosi na večeru. Jedno sa muselo uznať – nech mama vytiahla dvojčatá kamkoľvek, uštvala ich tak, že o štvrť na osem spali v svojej izbe. Tíško im privrel dvere, pohľad na veľkú posteľ mu nerobil dobre. V každej videl Saru a jej nádherné telo. Mohol to zažiť miliónkrát, vždy sa mu rovnako zrýchlil tep. Stačil pohľad na jej nahé plecia a šiju, na kúsok oblého prsníka, ktorý nechala vykúkať spod prikrývky, a on cítil, ako tvrdne. Pohľad na jeho vzrušenie ju bavil rovnako ako moc, ktorú nad ním získavala. Každé milovanie s ňou bolo iné. Každé bolo šialené.
Super, pomyslel si, keď sa poobzeral po tichej obývačke a dopadol do kresla. A to dnes nechcel zostať sám. Sekundová ručička na veľkých hodinách sa soplila mimoriadne pomaly. Asi je tam slabá batéria. Nebola. To len jemu ubiehal deň Sarinych narodenín prekliate pomaly. Uvedomil si, ako jej strašne chce povedať, že ho to mrzí.
„Mrzí? A čo presne?“
Ako keby ju videl pred sebou.
„Že som s tebou vtedy nešiel.“
„Možno by sa to skončilo rovnako,“ povedala s hlavou jemne naklonenou k ľavému plecu a smutným úsmevom na tvári.
„Veď práve. Ale bol by som s tebou.“
Do pekla! Tuším začína halucinovať. Zamieril do sestrinej kúpeľne a opláchol si tvár studenou vodou. A potom otvoril skrinku vedľa zrkadla a vybral odtiaľ malú krabičku s liekmi. Filipa mu ich raz spomínala, vraj by bez nich neprežila. Malá ružová tabletka mu vkĺzla do dlane ako živá. Zapil ju dúškom vodky. A potom bolo už len ticho a tma.
Keď sa ráno zobudil, bolela ho hlava a on nevedel, či je to od Filipinho lieku alebo od vypitého alkoholu. Pozrel sa na veľké hodiny a začal sa hystericky hrabať na nohy. Až po niekoľkých sekundách si spomenul, že má voľno. Nakukol do spálne a detskej izby. Nikde nikto. Byt bol tichý a prázdny. Nechápal, ako Filipa dokázala udržať deti v tichosti a prečo ho nezobudila, keď ich odvádzala do škôlky. Pripadal si ako blbec.
Na stole v kuchyni stála ešte horúca kanvica s kávou a pri nej lístok.
DÍK, BRÁŠKO. BRNKNEME SI.
ZA čo mu ďakovala? Že sa s ňou opil?
Nalial si do hrnčeka silnú tmavú tekutinu a vybral si z chladničky mlieko. Pohľad mu padol na kresbičky dvojičiek pripnuté na dvierkach chladničky. Na jednom obrázku bola vysoká postava, nad tým kostrbatým písmom napísané ROMAN a ešte niečo, čo chcelo byť zrejme mačka, no podobalo sa skôr na stôl. S miernou nevôľou si spomenul na Mira. Blbec! Vôbec si ich nezaslúžil.

Facebooktwittergoogle_plusmailby feather

10 komentárov pri “Teraz nie (5.)

  1. Veľmi som zvedavá,ako sa tento príbeh bude vyvíjať. A ešte viac som zvedavá, čím Roman tak ublížil Sare.
    P.S.- nemyslím si, že nešťastná láska nie je veľká téma 😉 o nej sa dajú písať celé romány 🙂 len dúfam, že to nakoniec bude mať šťastný koniec 🙂

    • Lucinka, na príbeh som zvedavá aj ja. Mám ho rámcovo v hlave, ale už dávno viem, že knihy si žijú svoj vlastný život, takže očakávam, že sa príbeh po čase zvrtne tam, kam sám bude chcieť 🙂 Viem, že nešťastná láska môže byť téma tém 🙂 To som len žartovala. No ak to nemá byť gýč, musí byť skvele napísaná. Prvé kapitoly možno časom zmením – už teraz sa mi zdajú trochu sladké 🙂 A som rada, ak vzbudím v čitateľovi zvedavosť, takže to ublíženie budem ešte chvíľu gradovať 🙂

  2. To zase bude , netrpezlivo čakať na ďalší posun deja, ako sme celý týždeň čakávali na Borisa :-D, vyzerá to dobre, som nedočkavá a zvedavá, ako sa to bude ďalej rozvíjať… ďakujem Tami, že na nás svojich čitateľov myslíš… 🙂

    • Ahoj, Soni. Netrpezlivo som čakala na tvoju reakciu 🙂 Som rada, že sa ti to páči, čo ma zároveň zaväzuje. Nesľubujem tentokrát žiadnu veľkú tému…hoci, ako ma už opravila Lucka, aj nešťastná láska môže byť veľká téma 🙂

  3. Nie je to prilis sladke, nemenila by som nic, teda okrem vypadnuteho pismena “R” v prvej vete 😉 je to naopak skvele, lebo to ide pod kozu, asi kazdemu, co sa tak niekedy v zivote citil

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *