Teraz nie (7.)

teraz-nie-obalka7.kapitola

Po odchode z Romanovho bytu Suchar zamieril domov. Prekvapivé ukončenie návštevy mu poskytlo dve hodiny voľna, s ktorými si odrazu nevedel poradiť.
„Stalo sa niečo?“ privítala ho mama s panikou v hlase.
„Prečo by sa malo niečo stať, mama? Kedy sa už o mňa prestaneš báť?“

Nikdy, pomyslela si Eugénia a poláskala ho pohľadom. „Nechodievaš domov o takomto čase,“ povedala ospravedlňujúco.
„Tak dnes som prišiel.”
Nechcel byť nevrlý, ale matkin strach ho zakaždým podráždil.
Eugénia si vzdychla. Vedela, že by sa o syna nemala báť, no nevedela si pomôcť. Po jeho narodení sa bála, že mu ublížia deti, teraz sa bála, že mu ublížia dospelí.
Suchar vošiel do kuchyne. Niesla sa v nej vôňa kapusty a údenej slaninky.
„Robila som si halušky s kyslou kapustou. Tebe urobím omeletu, ak chceš.“
„Môžeš mi z nich nabrať,“ povedal prekvapivo, pretože halušky dovtedy jedával len s bryndzou.
Videl, ako sa rozžiarila. Pristúpil k nej a objal ju: „Mám ťa rád, mami.“
Po tvári jej preletel mrak. „Pil si?“
Hlasno sa rozosmial a potom mu jej prišlo ľúto. Nebola navyknutá na vyznania.
„Jedno pivo. Pred robotou nesmiem piť.“
Halušky začali protestne škvrčať. Eugénia ich šikovne nabrala širokou varechou a položila na tanier.
„Ak chceš, prisoľ si ich,“ prisunula synovi stojan s koreničkami. Namiesto soli si pridal trošku čierneho korenia.
„Je to naozaj dobré,“ pochválil ju. Dívala sa, ako pozorne prežúva a bezmyšlienkovite hladila obrus na stole. Po polhodine sa zdvihol.
„Prídem neskoro, nečakaj ma,“ naklonil sa k nej a pobozkal ju na líce.
„Dávaj na seba pozor,“ šepla.
„Mama,” ohradil sa prudko.
Keď odišiel, chvíľu postála v malej obývačke a potom sa pohla k baru, kde mala namiesto alkoholu škatuľu s fotkami. Sadla si do kresla a položila ju do lona. Už dávno si ich nepozerala. Spomienky treba nechať spať, prečítala si kdesi. Zalovila v škatuli a vytiahla odtiaľ fotku vysokého muža, ktorý držal na rukách svetlovlasé dievčatko. Ukazovákom prešla po okraji, ako keby sa bála dotknúť mužskej tváre.

*
Suchar kráčal peši smerom k baru a myslel na Romana a Filipu. Po niekoľkých krokoch už len na Filipu.
Presne si pamätal, čo mala na sebe v ten večer, keď ju uvidel prvýkrát. Čierne tričko a žltú sukňu prikrátku na ich tmavú štvrť.
Nemala šancu proti tým trom sviniam, ktoré sa na ňu vrhli spoza stromov.
Z diaľky videl ako ju jeden z nich zhodil na zem a začal jej vyhŕňať sukňu. Metala sa ako šialená a on videl jej štíhle nohy v teniskách, ako kopú okolo seba. Napriek tomu, že sa bránila, chlap ju priľahol a začal si z gatí vyťahovať opasok. Ďalší sa ju snažil chytiť za kopajúce nohy. Tretí začal nad nimi masturbovať. Inštinktívne cítil, že masturbujúci je najmenej nebezpečný. Prudko kopol do tváre toho, čo ju držal za členky. Potom priskočil k chlapovi, čo ležal na dievčati, a nasadil mu polovičného Nelsona.
„Pusť ju,“ zasipel mu do ucha. Chalan stŕpol, no stále pritláčal dievčaťu dlaň na tvár. „Pusť ju,“ zasipel ešte raz a dôraznejšie mu zatlačil krk. Počul známe zachrčanie. Zdrapol ho a zodvihol z dievčenského tela. Počul, ako sa prudko nadýchla. V očiach mala hrôzu. Jemne si pootočil k sebe toho zmrda bez opasku a udrel ho do tváre. Zložil sa mu k nohám úplne mlčky. Masturbujúci hrdina sa na všetko díval s otvorenými ústami.
„Ty debil, zlomil si mi nos,“ zakvílil chýbajúci opasok.
„Buď rád, že som ti nezlomil väzy,“ zahrmel Suchar. V diaľke sa ozvala policajná húkačka. Opasok sa začal hrabať na nohy.
„Zmizni,“ kopol ho Suchar do brucha. „A vy tiež, lebo si budete želať, aby ste sa nenarodili,“ vykríkol smerom k zvyšným dvom.
Nedali sa dvakrát prosiť a zmizli v tme.
Suchar pristúpil k dievčaťu. Oči mala zavreté a v tvári bola úplne biela. Roztrhnuté nohavičky ležali vedľa jej ľavej ruky, ktorú mala pokojne položenú na zemi ako spiaca bábika.
Pohladil ju po vlasoch a začal jej naprávať vyhrnutú sukňu. Spokojne sa usmial, keď sa po ňom zahnala.
Celú cestu, čo ju niesol domov, ho šteklila vôňa jej vlasov v nose.

Facebooktwittergoogle_plusmailby feather

2 komentáre pri “Teraz nie (7.)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *