Teraz nie (8.)

teraz-nie-obalka8. kapitola

Roman stál za priehradkou, automaticky preberal od cestujúcich pasy a kontroloval ich údaje. Zdalo sa, že mohutný rad dychtivých dovolenkárov sa každú minútu rozrastá. Občas si vymenil s kolegyňou trpiteľský pohľad. Vyzeralo to na jeden z mnohých nudných a únavných dní.

Medzi poslednými k nemu pristúpila dvojica starších manželov. Pán mal na sebe pestrofarebné šortky, ktoré sa nehodili ani k jeho veku ani k postave, a jeho manželka širokú kvetovanú sukňu a tyrkysové tielko, z ktorého jej vytŕčali ruky s ochabnutou kožou. Už im chýbala len ceduľka na krk LETÍME K MORU.
„Dobré ráno, mohla by som poprosiť siedmy rad sedadlá A a C?“ zašvitorila pani a podávala mu pasy.
„Prepáčte, ak ste chceli konkrétne sedadlá, mali ste si ich rezervovať na stránke leteckej spoločnosti.“
Zdalo sa, že ju to trochu zaskočilo, no potom spustila: „Mladý muž, aby ste mi rozumeli. Naša dcéra sa narodila siedmeho júla a naše dve vnúčence sa volajú Anička a Cyril. Letíme prvý raz v živote a ja som veľmi poverčivá. Celý život sledujem letecké katastrofy.“
Už to nevyzeralo na nudný deň.
„Ja vás chápem, ale naozaj vám nedokážem pomôcť,“ ozval sa Roman čo najpokojnejšie. „Lietadlo však máme skoro plné. Možno, keby ste prišli skôr…“ snažil sa prehodiť horúci zemiak na jej stranu.
„Nemohli sme prísť skôr. Manžel nevedel nájsť potápačské okuliare.“
Roman si premeral okrúhlučkého pána a mysľou mu nevdojak prebehol Archimedov zákon. Teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované silou…
Mrkol do pasov a potom sa pokúsil znovu: „Je mi to naozaj ľúto, pani Vozňanská. Máme voľné už len dve miesta vedľa seba. Číslo dvadsať bé a cé. Ostatné miesta sú už len po jednom. Chcete predsa sedieť vedľa seba, nie?“
Pani Vozňanská sa na neho pozrela nešťastne ako pes, ktorému niekto vezme spred nosa misu s granulami.
„To je v poriadku, Etelka,“ zasiahol odrazu pán Vozňanský. Bývame predsa na čísle dvadsať a moja mamička sa volala Barbora.“
Roman sa nevdojak skontroloval letenky. Číslo sedadla sedelo s adresou, písmeno C s menom vnúčika a písmeno B zase s menom prastarej mamy. Ešte šťastie, že pán Vozňanský trpel rovnakou úchylkou ako jeho manželka, inak by asi ani neodleteli. Celý šťastný im podal letenky, priložil lístky na batožinu, ktoré našťastie nemali nadváhu. Pani Vozňanská zrejme nechcela spôsobiť preťaženie batožinového priestoru, aby sa lietadlo náhodou nezrútilo. Rodina, ktorá stála za nimi, prešla ku kolegyni, ktorej trhalo tvárou od potláčaného smiechu.
Filipu zážitok s poverčivou pani Vozňanskou pobavil rovnako.
Roman sa u nej zastavil po robote, aby očekoval situáciu. Naposledy nevyzerala dobre.
Dvojičky sa hrali v izbe, odkiaľ sa ozýval taký smiech a výskot, že jeho príchod ani nezaregistrovali.
„Pozvali si kamarátky,“ povedala mu sestra na vysvetlenie a nechala sa pobozkať na tvár. Štíhle opálené nohy mala vyložené na stole a v ruke pohár s nejakou svetlou tekutinou. Vyzerala spokojne.
„Urobím aj tebe?“ spýtala sa bez toho, aby sa pohla.
„Nechaj tak, vezmem si sám.“
Zašiel do kuchyne a namiešal si ananásový džús s kvapkou vodky. Keď jej porozprával o Vozňanských, tiekli jej slzy od smiechu. Potom odrazu zvážnela.
„Hovorila som znovu s Mirom.“
„A?“
„Povedala som mu, že nechápem, o čo mu ide a že nechcem, aby deti z neho dostali šok.“
„A čo on?“
„Vraj urobí všetko preto, aby ma presvedčil.“
„O čom.“
„To vie zrejme len Kristus Pán,“ zasmiala sa trpko.
Krik v detskej izbe naberal na intenzite.
„Filipa, nechcem ti do toho kecať, ale možno by si mala nájsť nejaký kompromis. Nehovorím, že si ich má brať na dva týždne, ale pár hodín do mesiaca by ich mohol mať, nie? Otec by mal byť s deťmi aspoň občas.“
„Že to hovoríš práve ty. Otec na teba kašľal ako na placatý kameň.“
„A na teba nie?“
Roman sa po jej otázke zamračil. „Práve preto.“
Tvárila sa, že nerozumie. „Práve prečo?“
„Práve preto, že na nás kašľal. Nechaj Mira, nech sa stretáva s deťmi. Alebo ho ešte stále tak nenávidíš?“
Zahryzla si do pery a potom prikývla. „Nenávidím. Nie preto, čo urobil. Ale ako to urobil.“
Potom vyskočila zo sedačky a išla skontrolovať deti.

Facebooktwittergoogle_plusmailby feather

3 komentáre pri “Teraz nie (8.)

  1. nuž teda…. Suchar je schválne suchar s kratkym a? Trochu ma to pri čítaní ruší, ale už mi je smpatický. 🙂 Žiada sa mi tam suchár. Super Tami, ďakujem, teším sa na ďalšie pokračovanie….

    • Ahoj, Soni, som rada, že sa ti to páči. Suchar je naozaj zámerne s krátkym “a”, ale nerobí problém opraviť to, najmä, keď vysvetľujem, že jeho prezývka je možno odvodená od jedla 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *