Teraz nie (14.)

teraz-nie-obalka14. kapitola

Filipa si pred spaním otvorila esemesku spred niekoľkých dní a zamračene si ju prečítala.

MUSÍME SA ČO NAJSKÔR STRETNÚŤ. MIRO

Neodpovedala mu vtedy na ňu a nezdvíhala mu ani na mobil, ktorý jej vyzváňal niekoľkokrát denne. Do kelu, čo sa mu robí? Vlastne by sa ani nečudovala, keby mu úplne preplo. Pokračovať v čítaní

Facebooktwittergoogle_plusmailby feather

Teraz nie (10.)

teraz-nie-obalka10. kapitola

Koncom júla Slovensko zaskočili prudké búrky, ktoré preverili trpezlivosť všetkých na letisku. Romana zase zaskočilo Sucharovo pozvanie na oslavu narodenín.
„Priveď aj Filipu s deťmi,“ navrhol mu Suchar prekvapivo. „Mama sa bude tešiť.“
„Chceš to robiť u vás doma?“
„Mama to tak chce. Nepýtaj sa prečo.“
Pokračovať v čítaní

Facebooktwittergoogle_plusmailby feather

Teraz nie (9.)

teraz-nie-obalka9. kapitola

Sara stála vo dverách spálne a vyzerala ako obraz orámovaný bielou zárubňou. Keď pokročila k Romanovi, pohľad na jej telo mu znovu vyrazil dych. Dívala sa na neho so známym úsmevom a on vedel, že bude nasledovať jedna z milostných hier, ktorú s ním tak rada hrávala. Natiahol k nej ruku, no ona jemne pokývala hlavou. „Len perami. Dotýkaj sa ma len perami.“
Pokračovať v čítaní

Facebooktwittergoogle_plusmailby feather

Teraz nie (6.)

teraz-nie-obalka6. kapitola

„Čo vyvádzate?“ spýtal sa Suchar o dva dni, keď si s absolútnou samozrejmosťou vytiahol z Romanovej chladničky krabicu mlieka a trochu nešikovne ju otvoril.
„Kvapkáš mi na podlahu!“ zahriakol ho Roman.
„No a? Čo je z cukru?“ zasmial sa, no potom odtrhol kuchynskú utierku a poutieral niekoľko kvapiek, ktoré mu spadli k nohám. Pokračovať v čítaní

Facebooktwittergoogle_plusmailby feather

Teraz nie (5.)

teraz-nie-obalka5. kapitola
Vypitý alkohol začal páliť Romana v žalúdku a udierať mu do hlavy. Pár minút pred návratom dvojčiat zdvihol spiacu sestru do náručia a odniesol ju do postele.
„Romááán,“ vrhli sa k nemu dievčatká, len čo prekročili prah. Obmedzil sa na objatie, vyhadzovanie do vzduchu by asi nezvládol. Pokračovať v čítaní

Facebooktwittergoogle_plusmailby feather

Teraz nie (3.)

3. kapitolateraz-nie-obalka
Pár dní po adopcii mačaťa sa u Romana zastavil Suchar. Kamoš z detstva. Vlastne – v poslednej dobe jeho jediný kamoš. Roman si spomenul, ako mu Filipa raz povedala, že ľudia utekajú od smútku ako potkany z potápajúcej sa lode. Sucharovi zjavne jeho smútok nevadil. Pri pohľade na mača mu najskôr vynadal do idiotov, vraj mačky sú falošné ako ženy, a potom ho poprosil, aby mu to mača dal. Pokračovať v čítaní

Facebooktwittergoogle_plusmailby feather

Teraz nie (2.)

teraz-nie-obalka2. kapitola
Koncom týždňa Roman zabehol k sestre.
„Kam chcete ísť? ”spýtal sa prekvapene, keď sa mu dvojčatá zavesili na krk a prekrikovali sa, že sa chcú odviesť vlakom. Dievčatká sa na neho pozreli s údivom, ako keby sa im priznal, že nevie, čo je lego a potom mu vysvetlili ako dementovi, vraj chcú ísť vlakom.
Sestra ukončila jeho rozpaky smiechom: „Vezmi ich hocikam, ony nikdy necestovali vlakom, budeš mať zábavu.”
Tak jej ich pomohol obliecť a vyrazili s nimi na hlavnú. Pokračovať v čítaní

Facebooktwittergoogle_plusmailby feather

On-line román Teraz nie

teraz-nie-obalkaPríbeh o tom, že osud nám síce mieša karty, no nakoniec s nimi hráme vždy len my. Nový román Tamary Tainovej s názvom “Teraz nie”

Z obsahu

Roman a Filipa sú súrodenci, s ktorými sa život nemazná. Celé detstvo vyrastali v nefungujúcej rodine s labilnou matkou a nevšímavým otcom, a v láske ich oboch prenasleduje smola. Staršiu Filipu opustí partner len pár dní po narodení jej dvojčat a mladší Roman sa nedokáže vymaniť zo spomienok na lásku k atraktívnej Sare. A potom je tu ešte Romanov kamarát Nikita, prezývaný Suchár, ktorý naivne verí, že každá neprávosť sa dá poraziť silnými päsťami. Ani jeden z hrdinov netuší, že v jeden deň si s nimi osud zahrá prekvapivú hru, v ktorej pôjde o viac ako o ich život.

 

Úryvok

Sekundová ručička na veľkých hodinách sa ledva soplila. Asi je tam slabá batéria, pomyslel som si. Nebola. To len mne ubiehal deň Sarinych narodenín prekliate pomaly. Strašne som jej chcel povedať, ako ma to mrzí.
„Mrzí? A čo presne?“ Ako keby som ju videl pred sebou.
„Že som s tebou vtedy nešiel.“
„Možno by sa to skončilo presne tak isto,“ povedala s hlavou jemne naklonenou k ľavému plecu a smutným úsmevom na tvári.
„Možno. Ale bol by som s tebou.“
Do pekla! Začínam tuším halucinovať. Zamieril som do sestrinej kúpeľne a opláchol si tvár studenou vodou. A potom som otvoril skrinku vedľa zrkadla a vybral odtiaľ malú krabičku s liekmi. Filipa ich občas brala. Malá ružová tabletka mi vkĺzla do dlane ako živá. Zapil som ju dúškom vodky.
A potom bola už len milosrdná tma.

 

Facebooktwittergoogle_plusmailby feather